Priznám sa, že už dávno som nečítal taký pútavý kvalitný príspevok, ktorý bol uverejnený na portáli postove.znamky.sk. Od svetovej výstavy v Pekingu uplynul síce už síce nejaký polrok, ale stále vo mne vyvolával potrebu vyjadriť k nemu v krátkosti svoje pocity. (Tiež preto, že to, čo začalo pred časom v Číne, dnes prežíva a pociťuje celý svet.) A tiež chcem porovnať trošku vlastné skúsenosti a poznatky z činnosti národného komisára FEPA výstavy Brno 2005. Ale porovnávať juhomoravskú metropolu Brno spred 15 rokov s ďalekovýchodnou Čínou súčasnosti a mojou prácou komisára sa nedá. Tá bola sotva iba niekoľkými percentami v porovnaní s činnosťou dr. Jankoviča (aj ako skúseného publicistu, vystavovateľa a medzinárodného porotcu v Pekingu).
V prvom rade si uvedomujem, že jeho pobyt v Číne sa nezaobišiel bez krátkeho pôsobenia v „malom“ 10 miliónovom mestečku Wuchan, ktoré bolo vcelku nedávno v povedomí Európana ako oblasť prvá uzavretá pred vonkajším svetom pre karanténu pred koronavírusom, ktorý sa rozšíril do sveta. Musím sa iba čudovať tomu, ako sa ľudia z Európy pohybovali na miestach, zákonito v sťaženom informačnom prostredí Číny, aj keď dokonale popísaného úhľadnými čínskymi znakmi. A navyše pod starostlivým zrakom veľkého čínskeho brata, či skôr draka, bedlivo strážiaceho na možný nečínsky pôsobiaci vplyv niektorých vystavovateľov, ktorí by textom alebo filatelistickým materiálom výstavných exponátov na svojich albumových listoch uškodili dlhodobo pôsobiacej čínskej ideológii na domácich návštevníkov. Preto sa stalo, že noční domáci vlci niektoré nežiaduce materiály na výstavných rámoch starostlivo prekryli baliacim papierom bez ich poškodenia.
Pocítil som radosť, že v priloženej fotodokumentácii autora príspevku boli počas nákladného veľkolepo poňatého slávnostného otvorenia s čínskym folklórom premietané aj známky spoločných vydaní Číny a medzi nimi trónili aj náš slovenský Bojnický zámok s Terasami Handan. A trochu ľutujem, že nemám čínsku príležitostnú výstavnú pečiatku so zúbkovanou holubicou, ktorá by sa hodila môjmu mladému filatelistovi do exponátu s tematikou Poštové a mierové holubice. Iba dúfam, že to nie je kašet. Naši slovenskí vystavovatelia neobišli naprázdno, ich hodnotenia boli porotcami ocenené spravodlivo ťažkými, čínskym porcelánom unikátne zaliatymi (aj zakliatymi) medailami, ktoré hádam nepreťažili spolu s exponátmi povolenú hmotnosť batožiny národného komisára v lietadle, ktorý sa musel nebodaj cítiť ako čínsky „kuli“ na komplikovanom lete do Európy a domov na Slovensko.
Ale najviac čitateľa príspevku zaujala zrejme informácia, že CHINA 2019 bola prvou svetovou výstavou s otvorenou triedou pohľadníc – a veru, bolo sa načo pozerať. Prišlo tak konečne už na to, že filatelisti sa môžu vrhnúť do svojich doteraz nevšímavých zaznávaných škatúľ s kartami, aby z nich povyberali to najlepšie, čo v nich je, a pokúsili sa zostaviť súťažné exponáty. Ak aj na začiatku bude iba kvantita, po čase sa z nich zákonite vykryštalizuje kvalita schopná medzinárodnej konkurencii. Začiatky sú ťažké, len sa nebáť a vydržať. A tiež je tu tak príležitosť pre mladých a začínajúcich mladých filatelistov využiť veľkonočné, vianočné a blahoprajné pohľadnice na starostlivé vytriedenie. Tvorba exponátu do triedy pohľadníc tak môže rozšíriť klesajúci záujem detí o filateliu aj zvýšiť počet mladých filatelistov, lebo koniec koncov práca s pohľadnicami na tvorbe takéhoto exponátu je zrejme menej namáhavá a náročná (?) ako pipľavá práca s poštovou známkou. Vzor k napodobeniu nájde čitateľ v archíve, ak si na svojom počítači vygúgli materiál o filokartii od Alexa Urminského spred niekoľkých rokov o 1. „letúnskom dni v Piešťanoch“, myslím, že konanom v r. 1914. Je na ňom čo pozerať a obdivovať. A neskôr aj napodobniť.
Tak schuti do toho!
