Predčasom mi zavolal bývalý kolega, riaditeľ školy, že organizujú zber starého papiera a v ňom naďabil na cca 50 pohľadníc, či ich ako filatelista nechcem. Samozrejme, že ponuku som prijal už len kvôli jeho nadšeniu, že mi obohatí filatelistickú zbierku.
„Pohľadnice“ neboli normálnymi pohľadnicami, ale zbierkou QSL (lístkov), ktoré si rádioamatéri posielajú vzájomne na potvrdenie rádiového spojenia. Niektoré lístky som si nechal a zvyšok zostavy som dal vtedy Dr. Štefanovi Kollárovi, riaditeľovi Poštového múzea Banská Bystrica, ako možný doklad či dôkaz vzájomnej komunikácie ľudí.
Aj keď nešlo o poštový materiál (s výnimkou niektorých QS lístkov, ktoré boli s vylepenou známkou a riadne poslané poštou ), dúfal som, že ich niekedy využijem napr. s mladými filatelistami ako ukážku možného zaradenia do exponátu otvorenej triedy.
Netušil som, že raz získam aj riadnu nemeckú celinu, poštový lístok s takmer zhodným obrazom, viažuci sa na Wuppertalskú Schwebebahn, ktorá patrí z konštrukčného hľadiska medzi jednokoľajové železnice označované angl. výrazom monorail. Z internetu som zistil, prečo má práve nemecký Wuppertal takúto unikátnu železnicu. Viac >>>
